Dnes je počasie typické pre Amsterdam v tomto období. Je krátko pred letom (ospravedlňujem sa za časovú nesynchrónnosť, ale pri momentálnych horúčavách trochu schladenia nezaškodí). Dopoludnie je zatiahnuté, sychravé, no poobedia sú ,našťastie, popretkávané teplými slnečnými lúčmi, ktoré spríjemňujú tento chlad.
Aj napriek prírodným „nedostatkom“, som sa rozhodla ísť von a konečne začať druhú časť, ktorú som si pre Dottku predsavzala a tou je objavovanie sladkých miest po celom svete J. Po krátkom internetovom surfovaní som zistila, že Amsterdam je priam stvorený pre moje záťahy. Urobila som si akúsi mapku miest, ktoré musím bezpodmienečne navštíviť a vyrazila som.
Mojou prvou zastávkou je predajňa cupcakes Van Ness, ktorá nebola ďaleko od miesta, kde som sa nachádzala. Tento malinký obchodík sídli celkom centrálne, blízko Koenigspalast na ulici, ktorá má trochu ďalej od klasickej amsterdamskej „chic ležérnej elegancie“. Skôr sa mi zdala prototypom tej časti mesta, kde vládne vôňa marihuany, kde stretnete ľudí najbláznivejších vizáží (to je tiež jeden z neodškriepiteľných známok toho, že ste v Amsterdame) a kde sú polozničené budovy, čakajúce na rekonštrukciu.
Samotný obchodík nepôsobí zvonka ničím výnimočne, jeden stôl s fialovým obrusom a pult, na ktorom je denný výber cupcakeov. Všetko ale vyvažuje úprimná a veselá tvár majiteľky (ale na druhej strane vy by ste nemali anjelsky detskú tvár, keby ste strávili dni motaním sa okolo sladkého?), ktorá nie je rodenou Holanďankou.
Z vášne vyrastajú veľké veci a v jej prípade to nebolo inak. Klasický scenár – od malička rada piekla, rada pozorovala, čo sa deje v kuchyni a hoci pracovala ako IT, láska k pečeniu a predovšetkým ku cupcakes bola silnejšia. V začiatkoch mala jej prevádzka otvorené iba niekoľko dní v týždni, no keď dopyt po jej výrobkoch rástol, zanechala svojej práce a teraz sa venuje výhradne pečeniu. V roku 2012, kedy začínala, nebol v Amsterdame jediný obchod, ktorý by sa špecializoval na cupcakes. Už v roku 2013 dostala Van Ness vďaka svojím sladkostiam ocenenie.
Dnes pečie od rána do večera, zamestnáva dvoch ďalších ľudí a plánuje otvoriť vlastnú kaviareň -cukráreň. Odišla som teda od tejto príjemnej osoby s krabicou 6 cupcakes, ktoré som sa rozhodla, že ochutnám. Čert to ber tie kalórie…
Mala som vanilkový, red velvet, cookies, dva čokoládové a mrkvový cupcakes. Cesto bolo síce vláčne, no nie príliš ľahké. V mrkvovom som cítila škoricu, no ostatné boli skôr bez chuti. V ústach sa mi všetko spojilo do mazľavej gule. Krém bol dobrý, nie moc sladký, jemný, dobre vyšľahaný, ale chuť mi prišla obdobná ako u každého cupcakes. Celkovo, a je mi ľúto, že to musím napísať, ma Van Ness neohúrila. Hoci ani neurazila, očakávala som viac. Bol to chuťový zážitok, pri ktorom si poviete Ok, bolo to fajn, ale rýchlo na neho zabudnete… Raz som ochutnala cupcake vo Viedni a myslela som si, že sa na mieste rozplačem od šťastia. Bol to pôžitok, ktorý mi zostal ešte niekoľko hodín na jazyku a ktorý urobil môj deň výnimočným. V prípade Van Ness to nefungovalo. Nerada píšem kriticky, o to viac, že ide o môj prvý článok, no nemôžem vzletne hovoriť o niečom, čo bolo celkom priemerné. Prepáč Van Ness!
