De Taart van m´n tante
Je zatiaľ najgýčovejším podnikom, v ktorom som doteraz bola. Preplnený vecami, ktoré sa k sebe absolútne nehodia, farbami, potlačami, rôznym druhom nábytku, neónovým osvetlením – samozrejme v minimálne 4 odtieňoch.
Svietiace torty, staré sošky, vankúše v tvare srdca, sádrové torty, umelé kvety, čajový servis, ktorý sme kedysi mávali vystavený v socialistických obývačkách a čo sa dnes miestami mylne nazýva „retro“, sochy panovníkov, básnikov… Evidentne som nepochopila tento kreatívny zámer, uznávam, ale keď sa človek bližšie pozrie okolo seba a najradšej by zutekal, ťažko posudzovať túto filozofiu.
Som ako Alenka z ríše divov vyslaná do Freddyho Nočnej Mory.
Vybrala som si Stracciatellový koláč, ktorý ma vyšiel na rovných 5 eur. Vyzerá dobre, piškót je jemný, nadýchaný, plnka jemná, maslová. Má to len jednu drobnôstku – chuťovo sa to podobá na tie druhy mrazených tort, ktoré mávame na lodi…
S ľútosťou musím v sebe uzavrieť zistenie, že by som to tu najradšej podpálila, ale pred tým by som si vypýtala svojich 5 eur nazad.
