Sedíme za výkladom, kde nás vyhrieva slnko. Za nami počuť hrmot veľkomesta a ľudia sa zastavujú, aby sa pozreli na tieto malé klenoty – „tartaletky“.
Tento obchod má všetko, čo od takéhoto miesta očakávam. Úžasné sladkosti, milý personál a jedinečnú atmosféru. Tá bola tvorená konceptom otvorenej kuchyne a neformálneho posedenia, akoby v prázdninovom dome pri mori. Cez veľké okná výkladu prúdilo do vnútra teplo popoludnia a po počiatočnom návale ľudí tu zavládol blažený, takmer lenivý kľud. Sladkosť popoludnia.
Dobrý zákusok spoznám, mimo iného, podľa toho, že aj po nejakom čase mi k nemu naspäť ubiehajú myšlienky a zaplaví ma vnútorná vyrovnanosť. Akoby som si niesla tajomstvo poznania, nejaký veľký objav.
No v tomto prípade nezostalo iba pri myšlienkach. V priebehu troch dní som navštívila túto pekáreň dvakrát. Chcela som ochutnať viac! Už je to nepopierateľné… som zamilovaná.
Tentokrát nesedím vo výklade, ani nie je slnečné popoludnie, no cítim sa ako v raji. Amsterdam sa pomaly prebúdza do nedeľného poludnia. V Petit Gâteau vládne kľud. Pečenie je v plnom prúde, vzduchom sa šíri vôňa sladkostí a tepla vychádzajúceho z rúr. Čerstvé kvetiny na veľkom jedálenskom stole, tlmené osvetlenie, farebné vlajočky – to všetko umocňuje atmosféru domáckosti, ktorú som sa rozhodla načerpať do zásoby.
Dnešná ochutnávka sa nesie v znamení Madeleines a Chocolate Eclair. Neponáhľam sa. Tak, ako sa teraz neponáhľa ani toto večne rušné mesto.
Madeleine je malinké pečivo, maximálne na tri hryzy, a to tiež jedine vtedy, ak si ho chcete naozaj vychutnať. Ľahká, jemná chuť, na povrchu a po okrajoch trochu chrumkavá a vnútri vláčna. Pistáciová, s ďžemom, s kúskami kandizovanej citrónovej kôry a čokolády.
Čokoládový Eclair je niečo na spôsob nášho odpaľovaného cesta, vo forme valčeka, bohato plnený čokoládovým krémom- mousse a preliaty čokoládovou polevou. Jeho chuť je hutnejšia, ale stále ľahká. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že to bude riadna prečokoládovaná bomba, nemám pri jedení pocit, že som presladená. Je to presne akurát.
Čím dlhšie tu sedím, tým viac mi dochádzajú slová. Zmysly sú lenivé alebo otupené šarmom tohto miesta. Nechce sa mi hovoriť, písať, nechcem myslieť. Chcem sa len pozerať a maškrtiť. Stále nemám dosť!
Obchod sa pomaly zapĺňa, pokoj ustáva, je čas vyraziť do ulíc a nadýchať sa Amsterdamu.
