Je to už vyše šesť mesiacov, čo som sa vrátila naspäť na Slovensko, do svojho rodného mesta. Od skončenia vysokej školy, čo už je dobrých šesť rokov:),to je najdlhší celistvý čas, ktorý som strávila doma. Prišla som zo zahraničia, ,,z toho veľkého sveta“ späť do mesta s 25 tisíckami obyvateľov, kde v podstate nič nie je:)
Úprimne povedané, za tohto pol roka som zažila viac, ako za takmer rok a pol v Nemecku. Vyskúšala som dosiaľ nevyskúšané, zažila chvíle pekné, bláznivé ale aj smutné, tragické a situácie, ktoré narušili v určitej miere moju rovnováhu.
Svojim spôsobom som vďačná za každý z týchto momentov. Moja vnútorná sila bola a stále je skúšaná a niekedy mám dojem, že už meliem z posledného, že nenachádzam zmysel. Ale vždy sa odrazím od dna, nájdem energiu, svoj životabudič.
Som človek, ktorý nežije v zabehaných koľajách a ktorý zriedkakedy pociťuje stereotyp. Mám v sebe veľkú túžbu po živote, ktorá mi to nedovolí. Chcem usínať s pocitom, že som z daného dňa dostala čo najviac. Vo svojich tridsiatich rokoch si prídem ako na začiatku objavovania samej seba. A to mi poskytuje priestor na to, aby som mala otvorenú myseľ. Jednou z mojich obľúbených viet je, že ,,dospelosť sa preceňuje“. Nemyslím to, ako ospravedlnenie každej vykonanej somariny alebo nedostatku zodpovednosti. Je to skôr pre mňa taká mantra, ako neskĺznuť do životnej beznádeje a neschopnosti meniť svoj život a sama o ňom rozhodovať. Mám rada spontánnosť, humor, bizarnosť a hlavne ich prirodzenú kombináciu.
Občas, keď mi ale nie je zrovna do spevu a tanca:)hľadám spôsoby, ako nastoliť svoj vnútorný balans. Pohyb, priatelia, terapia pečením alebo obyčajný čaj. A práve tieto dve posledné som pretavila do nasledujúceho príspevku. Skutočne, čas, ktorý som trávila nad vymýšlaním a samotnou realizáciou, mali pre mňa katarzný účinok. Absolútne som vypla. Odstrihla som sa od okolitého sveta a s hlavou voľnou od starostí, som sa ponorila do činnosti, za jediným cieľom.
Naložená vo výborných čajoch od popradské som skúšala kombinácie a príchute, až ma nakoniec napadlo niečo úplne iné…:)
Ľahké spojenie krému, ovocia a chute Vianoc, jednoducho magic time . Ide vlastne o trochu inú adaptáciu crema catalana, len s tým rozdielom, že navrch som nedala skaramelizovanú krustu cukru, ale bobuľové ovocie a redukciu ríbezľového džúsu s čajom. Výsledkom je sladký a nadýchaný krém s kyslastými tónmi ovocia a sirupu.
Vianočný krém s lesným ovocím a čajovým sirupom
Krém:
- 200 ml smotany na šľahanie
- 250 ml plnotučného mlieka
- 1 vanilkový lusk
- kôru z jedného citróna
- 1 ks škorice
- 4 žĺtka
- 80 g trstinového cukru
- 1 1/2 pl škrobu
Mlieko spolu so škoricou, vanilkou a kôrou z citróna privedieme k varu a necháme vychladnúť. Medzi tým si vyšľaháme do peny žĺtka a cukor. V troche mlieka si zmiešame škrob, aby neboli hrudky a vlejeme späť do zvyšného mlieka. Zmes prelejeme k žĺtkam, premiešame a vo vodnom kúpeli zahrievame, za stáleho miešania, pokým krém nezačne hustnúť. Pozor nesmie sa variť! Naplníme do misiek a vychladnutú zmes necháme cez noc v chladničke.
Ovocná zmes:
- 300 ml ríbezľového džúsu
- 4 sáčky čaju Mistral Magic Time
- mrazené lesné ovocie
- 1 pl trstinového cukru
- 4 klinčeky
Džús a čaj necháme prevrieť a varíme dovtedy, kým objem nezredukuje na polovicu. Ovocie spolu s lyžicou cukru a klinčekami zahrejeme a pridáme čajovú redukciu. Ešte horúce podávame na krém.
