Keď som sa tento rok dozvedela, že som dostala divokú kartu v Bloggerovi roka bola som veľmi zarazená. Pozrela som sa na blog, ktorý od začiatku roka veľmi chradne. Tri recepty, to je aká bieda! Na moju otázku porotkyni, čím som zaujala, som dostala krásnu odpoveď, ktorá mi dala veľa síl a inšpirácie.

Tento rok je asi v niečom iný. Nevkladám pravidelne posty, no čakám na istý vnútorný impulz. Nie je to iba o tom, že napíšem recept a postup, nahodím fotky a tým sa moja práca končí (samozrejme, že sú aj také prípady, to nemôžem poprieť).

Snažím sa, aby každý príspevok mal svoju dušu, ale v konečnom dôsledku je článok akýmsi utrieďovaním myšlienok, snaha o sebapoznanie a hľadanie sily ďalej vo svojom živote napredovať.

Za posledné mesiace som stratila veľmi kontakt s vlastným prežívaním. Dôvody sú rôzne, no mali za následok, že zrazu nespoznávam samú seba, emócie mnou bičujú a nemám žiadnu rovnováhu. Stále sa vo mne striedajú  chvíle kľudu, zdanlivého vyrovnania a potom pád, hlbší a hlbší. Ak čakáte, že vám poviem návod ako zvládnuť život, sklamem vás. Neviem o nič viac, než každý z vás.

Pred pár dňami som oslávila 31 rokov a môj život nazývam jedným veľkým chaosom. Asi sa veľmi vymykám bežným konvenciám.  Som vo veku, kedy všetky kamarátky okolo mňa, ľudia, s ktorými som vyrastala na sídlisku a dokonca aj tí mladší odo mňa, majú svoje rodiny, sú v manželstve alebo minimálne v dlhodobom vzťahu. Sú to pre mňa veci, ktoré akoby ma obchádzali, boli tak vzdialené, až nereálne. Prežívam obdobie akoby som len teraz dokončila gympel a mala nastúpiť na výšku…

No vrásky okolo očí sa prehliadnuť nedajú. Nie som ničím spútaná, no zároveň postrádam zázemie, možnosť vrátiť sa k partnerovi domov. Snažím sa nájsť zmysel v tom, čo prežívam, lebo nič sa nedeje náhodne. Zatiaľ však tento boj prehrávam. Koľkí z vás prežívajú niečo podobné?

Samota alebo schopnosť vydržať so samým sebou? A ak dokážete to druhé, ako veľmi sa dá prežívať to prvé? Som človek, a veľmi to vyplýva z môjho znamenia, ktorý vie veľa času tráviť sám. Iba ja a myšlienky. Môžu vzniknúť z toho dve veci, ale radšej sa zameriam len na tú pozitívnu…

Rebarborovo mrveničkový koláč
  • 400g hladkej múky
  • 150g trstinového cukru
  • 1pl vanilkového extraktu
  • štipka soli
  • 200g masla
  • 1 vajíčko
  • 500g rebarbory (alebo akéhokoľvek ovocia)

Plech o rozmeroch 30x20cm

V miske zmiešame múku, cukor, vanilkový extrakt, soľ. Pridáme roztopené maslo (nie horúce) a nakoniec vajíčko. Všetko spracujeme na drobeničku.

Približne pol dávky natlačíme do vymazanej a múkou vysypanej formy, navrstvíme rebarboru nakrájanú na kúsky a nakoniec nasypeme zostávajúcu drobeničku.

Pečieme pri 180°C, ca 40-45min.

Na dozdobenie zmiešame trochu práškového cukru, prášok z červenej repy a citrónovú šťavu. Pokvapkáme vychladnutý koláč